Ako by mala Čína reagovať na zníženie sadzieb amerického Fedu

Ako by mala Čína reagovať na zníženie sadzieb amerického Fedu

Americká centrálna banka 18. septembra oznámila výrazné zníženie úrokových sadzieb o 50 bázických bodov, čím oficiálne začala nové kolo menového uvoľňovania a ukončila dva roky sprísňovania. Tento krok zdôrazňuje snahu Fedu riešiť podstatné problémy, ktoré predstavuje pomalší ekonomický rast USA.
Akékoľvek zmeny v menovej politike USA, pochádzajúce z najväčšej ekonomiky na svete, majú nevyhnutne ďalekosiahle účinky na globálne finančné trhy, obchod, kapitálové toky a ďalšie sektory. Fed zriedkavo implementuje zníženie o 50 bázických bodov jediným pohybom, pokiaľ nevníma podstatné riziká.
Výrazné zníženie tentoraz vyvolalo rozsiahle diskusie a obavy týkajúce sa globálneho ekonomického výhľadu, najmä vplyvu zníženia sadzieb na menové politiky a pohyby kapitálu iných krajín. V tomto zložitom kontexte sa to, ako globálne ekonomiky – najmä Čína – reagujú na vedľajšie účinky, stalo ústredným bodom súčasných diskusií o hospodárskej politike.
Rozhodnutie Fedu predstavuje širší posun smerom k znižovaniu sadzieb v iných veľkých ekonomikách (s výnimkou Japonska), čím podporuje globálne synchronizovaný trend menového uvoľňovania. Na jednej strane to odzrkadľuje spoločnú obavu z pomalšieho globálneho rastu, pričom centrálne banky znižujú úrokové sadzby, aby stimulovali hospodársku aktivitu a podporili spotrebu a investície.
Globálne uvoľňovanie môže mať pozitívne aj negatívne dopady na svetovú ekonomiku. Nižšie úrokové sadzby pomáhajú zmierniť tlaky na spomalenie ekonomiky, znižujú náklady podnikových pôžičiek a podnecujú investície a spotrebu, najmä v sektoroch, ako sú nehnuteľnosti a výroba, ktoré sú obmedzené vysokými úrokovými sadzbami. Z dlhodobého hľadiska by však takéto politiky mohli zvýšiť úroveň dlhu a zvýšiť riziko finančnej krízy. Okrem toho by globálne koordinované znižovanie sadzieb mohlo viesť ku konkurenčným devalváciám meny, pričom znehodnotenie amerického dolára by prinútilo ostatné krajiny, aby nasledovali príklad, čím by sa zhoršila volatilita výmenného kurzu.
Pre Čínu môže zníženie sadzieb Fedu vyvinúť tlak na zhodnocovanie jüanu, čo by mohlo negatívne ovplyvniť čínsky exportný sektor. Túto výzvu znásobuje pomalé oživenie globálnej ekonomiky, ktoré na čínskych vývozcov vyvíja ďalší prevádzkový tlak. Udržanie stability výmenného kurzu jüanu pri zachovaní konkurencieschopnosti exportu bude teda pre Čínu kritickou úlohou, keďže sa bude vyrovnávať s následkami kroku Fedu.
Zníženie sadzieb Fedu tiež pravdepodobne ovplyvní kapitálové toky a spôsobí výkyvy na čínskych finančných trhoch. Nižšie sadzby v USA môžu prilákať medzinárodný prílev kapitálu do Číny, najmä na jej akciové a realitné trhy. Z krátkodobého hľadiska by tieto prílevy mohli zvýšiť ceny aktív a stimulovať rast trhu. Historický precedens však ukazuje, že kapitálové toky môžu byť veľmi volatilné. Ak by sa vonkajšie podmienky na trhu zmenili, kapitál by mohol rýchlo odísť, čo by vyvolalo prudké výkyvy na trhu. Čína preto musí pozorne sledovať dynamiku toku kapitálu, chrániť sa pred potenciálnymi trhovými rizikami a predchádzať finančnej nestabilite vyplývajúcej zo špekulatívnych pohybov kapitálu.
Zníženie sadzieb Fedu by zároveň mohlo spôsobiť tlak na čínske devízové ​​rezervy a medzinárodný obchod. Slabší americký dolár zvyšuje volatilitu čínskych aktív denominovaných v dolároch, čo predstavuje výzvy pre správu jej devízových rezerv. Okrem toho by znehodnotenie dolára mohlo narušiť exportnú konkurencieschopnosť Číny, najmä v kontexte slabého globálneho dopytu. Zhodnotenie jüanu by ešte viac stlačilo ziskové marže čínskych vývozcov. V dôsledku toho bude Čína musieť prijať flexibilnejšie menové politiky a stratégie riadenia devíz, aby zabezpečila stabilitu na devízovom trhu v podmienkach meniacich sa globálnych ekonomických podmienok.
Tvárou v tvár tlakom volatility výmenného kurzu v dôsledku znehodnotenia dolára by sa Čína mala zamerať na udržanie stability v rámci medzinárodného menového systému a vyhnúť sa nadmernému zhodnocovaniu jüanu, ktoré by mohlo podkopať konkurencieschopnosť vývozu.
Okrem toho musí Čína v reakcii na potenciálne výkyvy na ekonomickom a finančnom trhu vyvolané Fedom ďalej posilniť riadenie rizík na svojich finančných trhoch a zvýšiť kapitálovú primeranosť, aby zmiernila riziká, ktoré predstavujú medzinárodné kapitálové toky.
Vzhľadom na neistý globálny pohyb kapitálu by Čína mala optimalizovať štruktúru svojich aktív zvýšením podielu vysokokvalitných aktív a znížením expozície voči vysoko rizikovým, čím sa posilní stabilita svojho finančného systému. Zároveň by Čína mala pokračovať v internacionalizácii jüanu, rozširovať diverzifikované kapitálové trhy a finančnú spoluprácu a posilňovať svoj hlas a konkurencieschopnosť v globálnom finančnom riadení.
Čína by mala tiež neustále podporovať finančné inovácie a transformáciu podnikania s cieľom zvýšiť ziskovosť a odolnosť svojho finančného sektora. Uprostred globálneho trendu synchronizovaného menového uvoľňovania budú pod tlakom tradičné modely príjmov založené na úrokovej marži. Čínske finančné inštitúcie by preto mali aktívne skúmať nové zdroje príjmov – ako je správa majetku a fintech, diverzifikácia podnikania a inovácie služieb – s cieľom posilniť celkovú konkurencieschopnosť.
V súlade s národnými stratégiami by sa čínske finančné inštitúcie mali aktívne zapojiť do Pekinského akčného plánu pre čínsko-africkú spoluprácu (2025 – 2027) a podieľať sa na finančnej spolupráci v rámci iniciatívy Pás a cesta. To zahŕňa posilnenie výskumu medzinárodného a regionálneho vývoja, prehĺbenie spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami a miestnymi finančnými subjektmi v relevantných krajinách a zabezpečenie lepšieho prístupu k informáciám o lokálnom trhu a podporu obozretného a stabilného rozširovania medzinárodných finančných operácií. Aktívna účasť na globálnom finančnom riadení a stanovovaní pravidiel tiež zvýši schopnosť čínskych finančných inštitúcií konkurovať na medzinárodnej úrovni.
Nedávne zníženie sadzieb Fedu je predzvesťou novej fázy globálneho menového uvoľňovania, ktoré predstavuje príležitosti aj výzvy pre globálnu ekonomiku. Ako druhá najväčšia svetová ekonomika musí Čína prijať proaktívne a flexibilné stratégie reakcie na zabezpečenie stability a trvalo udržateľného rozvoja v tomto zložitom globálnom prostredí. Posilnením riadenia rizík, optimalizáciou menovej politiky, podporou finančných inovácií a prehĺbením medzinárodnej spolupráce môže Čína nájsť väčšiu istotu uprostred kaskády globálnych ekonomických neistôt, čím si zabezpečí stabilné fungovanie svojej ekonomiky a finančného systému.


Čas odoslania: október-08-2024
Nechajte svoju správu